Baroková hudba
Celé obdobie baroka už patrí do NOVOVEKU. V hudobnom umení barok ohraničujú roky 1600 (vznik opery)- 1750 (smrť J. S. Bacha), hoci vplyv renesančnej hudby (polyfónia) sa značne prejavoval aj v baroku a okolo roku 1730 už nastupuje nový hudobný sloh- klasicizmus. Obdobie baroka je typické svojou mohutnosťou, veľkoleposťou a prezdobenosťou.
V oblasti hudby to znamená
- Mohutný zvuk- vznik orchestrov a samostatnej inštrumentálnej hudby ako protiklad k prevahe vokálnej (spievanej) hudby v renesancii
- Hojné používanie melodických ozdôb
- Vznik nových hudobných nástrojov, príp. ich zdokonalenie pre sólovú funkciu
- Rozsiahle skladby
- Vznik opery - hudobný žáner. Prvá opera sa volala Dafné (nezachovala sa). Prvá zachovaná sa volá Euridika. Obe sú dielom Jacoppa Periho.
- Vznik divadiel určených na hudbu - niekedy sa tiež nazýva opera. Dovtedy sa hudba prezentovala najmä v kostoloch a v panských sídlach.
- Vznik orchestrov
- Vznik nových hudobných nástrojov:
- Husle (viola a violončelo) - vznikli z Violy da gamba úpravou tvaru (zaoblené dosky, pevnejší sláčik), čím získali jasnejší a silnejší zvuk, ktorý sa viac hodil do veľkých divadelných sál.
- Organ- existoval síce už v staroveku, kedy bol poháňaný tlakom vody na vzduch. Neskôr bol poháňaný mechom, v renesancii dostal klaviatúru. Bol to však nástroj s malým počtom registrov (radov píšťal) a zvyčajne jedným manuálom (klaviatúra), ktorý sa dal prenášať. V baroku sa rozrástol do obrovských rozmerov a bol pevne vstavaný najmä v kostoloch (niekedy aj v divadle). Počet registrov vzrástol na niekoľko desiatok a počet manuálov na 2-5. Navyše pribudol pedál- klaviatúra ovládaná nohami. (Ak má klaviatúra 61 kláves a nástroj má 50 registrov- radov píšťal, tak počet píšťal je 61x50, teda približne 3050 a viac (niektoré rady sú dvojité, trojité)). Najdlhšie píšťaly majú okolo 10 m a najmenšie niekoľko cm.
- Obľuba virtuózov (mimoriadne nadaní sólisti- spev, hra na nástroji)
- Osamostatnenie inštrumentálnej hudby a jej zrovnoprávnenie s vokálnou.
- Vyváženie uznania svetskej (divadlá) a duchovnej (kostoly) hudby
- Opera- vokálno-inštrumentálne dielo, ktoré v sebe spája hudbu, divadlo, niekedy aj tanec. Ide o spievané divadelné predstavenie, kedy herci svoj text spievajú za sprievodu orchestra, ktorú je zvyčajne umiestnený po pódiom (tzv. kotol). Ária- je sólový spevácky výstup v opere, alebo v oratóriu. Ansámbel - je súhrnný názov pre vystúpenie menšieho počtu spevákov (duo, trio,....), bývajú aj zborové časti, niektoré časti sú len orchestrálne (napr. predohra, medzihra). V období baroka opera čerpala námety deja najmä z historických príbehov slávnych osôb.
- Oratórium- sa podobá opere. Nemá však divadelnú zložku, ani javisko- herci svoj text spievajú z miesta(zvyčajne z chóru). Pribudla postava rozprávača (testo= svedok) na opis udalostí. Námet deja čerpá najmä z Biblie. Hrávalo sa zvyčajne v kostole počas bohoslužieb (príbehy svätých). Pašie- sú zvláštnym druhom oratória. Podávajú obraz umučenia Krista.
- Omša- viacčasťová skladba na sprievod obradov katolíckej cirkvi. (Kyrie-Gloria-Credo-Sanctus-Benedictus-Agnus Dei). Vznikla ešte v románskom slohu.
- Sinfonia- orchestrálna predohra k opere/oratóriu. Zvyčajne 3 časti. (Francúzsko : Pomalá – Rýchla - Pomalá, Taliansko: Rýchla- Pomalá- Rýchla) Neskôr (v klasicizme) z nej osamostatnením vznikla symfónia.
- Suita – viacčasťová skladba. Jednotlivé časti sú kontrastné a tvoria podklad k tancom. Môže mať aj netanečné časti. (Sarabanda- Gigue- Menuet- Boureé- Gavotta)
- Triová sonáta- pre dva sólové nástroje a sprievod (Basso continuo)
- Sólová sonáta – pre jeden sólový nástroj a sprievod
- Kantáta – viacčasťová vokálna skladba pre sólo a zbor. (s hudobným sprievodom)
- Concerto grosso- „Veľký zápas“ kontrastná viacčasťová skladba pre orchester a komornú skupinu, resp. sólistu. Neskôr z neho vznikol sólový koncert.
- Kontrapunktické skladby - Fúga(najdokonalejšia a najnáročnejšia), Toccata, Prelúdium, Kánon(opakovanie tej istej melódie v jednotlivých hlasoch s časovým odstupom), Passacaglia, Ciaccona,
Jacoppo PERI- talian. Autor prvej opery- favola in musica.(pôvodné pomenovanie pred názvom OPERA)
Claudio MONTEVERDI- (1567-1643)- talian. Komponoval na prelome renesancie a baroka. Prvý veľký majster opery(Orfeus). Poukázal na potrebu rovnováhy medzi divadelnou a hudobnou zložkou opery.
Archangelo CORELLI
Alessandro SCARLATTI
Domenico SCARLATTI (1685-1757) -syn A. Scarlattiho
Nemecko:
Johannes PACHELBEL (ukážka- Kánon D dur)
Diettrich BUXTEHUDE- dánsky skladateľ pôsobiaci v Nemecku. Organista. Vzor mladého J.S.Bacha. V tom čase požíval veľkú slávu.
Georg Philipp TELEMANN- nemecký skladateľ, v tom čase považovaný za najslávnejšieho v Nemecku.
Johann Sebastian BACH (1685-1750)
Anglicko:
Henry PURCELL- anglický dvorný skladateľ.
Georg Fridrich HAENDEL(1685-1759)
Francúzsko:
Jean Battiste LULLY- francúzsky dvorný skladateľ.
Jean Philippe RAMEAU- francúzsky dvorný skladateľ.
Francois COUPERIN- francúzsky dvorný skladateľ, clavesinista(francúzske čembalo) a učiteľ.