Baroková hudba

17.02.2022 11:44

Celé obdobie baroka už patrí do NOVOVEKU. V hudobnom umení barok ohraničujú roky 1600 (vznik opery)- 1750 (smrť J. S. Bacha), hoci vplyv renesančnej hudby (polyfónia) sa značne prejavoval aj v baroku a okolo roku 1730 už nastupuje nový hudobný sloh- klasicizmus. Obdobie baroka je typické svojou mohutnosťou, veľkoleposťou a prezdobenosťou. 

V oblasti hudby to znamená

  • Mohutný zvuk- vznik orchestrov a samostatnej inštrumentálnej hudby ako protiklad k prevahe vokálnej (spievanej) hudby v renesancii
  • Hojné používanie melodických ozdôb
  • Vznik nových hudobných nástrojov, príp. ich zdokonalenie pre sólovú funkciu
  • Rozsiahle skladby
Konkrétne znaky
  • Vznik opery - hudobný žáner. Prvá opera sa volala Dafné (nezachovala sa). Prvá zachovaná sa volá Euridika. Obe sú dielom Jacoppa Periho.
  • Vznik divadiel určených na hudbu - niekedy sa tiež nazýva opera. Dovtedy sa hudba prezentovala najmä v kostoloch a v panských sídlach.
  • Vznik orchestrov
  • Vznik nových hudobných nástrojov:
    • Husle (viola a violončelo) - vznikli z Violy da gamba úpravou tvaru (zaoblené dosky, pevnejší sláčik), čím získali jasnejší a silnejší zvuk, ktorý sa viac hodil do veľkých divadelných sál. 
    • Organ- existoval síce už v staroveku, kedy bol poháňaný tlakom vody na vzduch. Neskôr bol poháňaný mechom, v renesancii dostal klaviatúru. Bol to však nástroj s malým počtom registrov (radov píšťal) a zvyčajne jedným manuálom (klaviatúra), ktorý sa dal prenášať. V baroku sa rozrástol do obrovských rozmerov a bol pevne vstavaný najmä v kostoloch (niekedy aj v divadle). Počet registrov vzrástol na niekoľko desiatok a počet manuálov na 2-5. Navyše pribudol pedál- klaviatúra ovládaná nohami. (Ak má klaviatúra 61 kláves a nástroj má 50 registrov- radov píšťal, tak počet píšťal je 61x50, teda približne 3050 a viac (niektoré rady sú dvojité, trojité)). Najdlhšie píšťaly majú okolo 10 m a najmenšie niekoľko cm.
  • Obľuba virtuózov (mimoriadne nadaní sólisti- spev, hra na nástroji)
  • Osamostatnenie inštrumentálnej hudby a jej zrovnoprávnenie s vokálnou.
  • Vyváženie uznania svetskej (divadlá) a duchovnej (kostoly) hudby
Typické skladby
  • Opera- vokálno-inštrumentálne dielo, ktoré v sebe spája hudbu, divadlo, niekedy aj tanec. Ide o spievané divadelné predstavenie, kedy herci svoj text spievajú za sprievodu orchestra, ktorú je zvyčajne umiestnený po pódiom (tzv. kotol). Ária- je sólový spevácky výstup v opere, alebo v oratóriu. Ansámbel - je súhrnný názov pre vystúpenie menšieho počtu spevákov (duo, trio,....), bývajú aj zborové časti, niektoré časti sú len orchestrálne (napr. predohra, medzihra). V období baroka opera čerpala námety deja najmä z historických príbehov slávnych osôb.
  • Oratórium- sa podobá opere. Nemá však divadelnú zložku, ani javisko- herci svoj text spievajú z miesta(zvyčajne z chóru). Pribudla postava rozprávača (testo= svedok) na opis udalostí. Námet deja čerpá najmä z Biblie. Hrávalo sa zvyčajne v kostole počas bohoslužieb (príbehy svätých). Pašie- sú zvláštnym druhom oratória. Podávajú obraz umučenia Krista.
  • Omša- viacčasťová skladba na sprievod obradov katolíckej cirkvi. (Kyrie-Gloria-Credo-Sanctus-Benedictus-Agnus Dei). Vznikla ešte v románskom slohu.
  • Sinfonia- orchestrálna predohra k opere/oratóriu. Zvyčajne 3 časti. (Francúzsko : Pomalá – Rýchla - Pomalá, Taliansko: Rýchla- Pomalá- Rýchla) Neskôr (v klasicizme) z nej osamostatnením vznikla symfónia.
  •  
  •  Suita – viacčasťová skladba. Jednotlivé časti sú kontrastné a tvoria podklad k tancom. Môže mať aj netanečné časti. (Sarabanda- Gigue- Menuet- Boureé- Gavotta)
  • Triová sonáta-  pre dva sólové nástroje a sprievod (Basso continuo)
  • Sólová sonáta – pre jeden sólový nástroj a sprievod
  • Kantáta – viacčasťová vokálna skladba pre sólo a zbor. (s hudobným sprievodom)
  • Concerto grosso- „Veľký zápas“ kontrastná viacčasťová skladba pre orchester a komornú skupinu, resp. sólistu. Neskôr z neho vznikol sólový koncert.
  • Kontrapunktické skladby - Fúga(najdokonalejšia a najnáročnejšia), Toccata, Prelúdium, Kánon(opakovanie tej istej melódie v jednotlivých hlasoch s časovým odstupom),  Passacaglia, Ciaccona,
  •  
 
Medzi najvýznamnejších skladateľov obdobia baroka patria
 
Taliansko:

Jacoppo PERI- talian. Autor prvej opery- favola in musica.(pôvodné pomenovanie pred názvom OPERA)

Claudio MONTEVERDI- (1567-1643)- talian. Komponoval na prelome renesancie a baroka. Prvý veľký majster opery(Orfeus). Poukázal na potrebu rovnováhy medzi divadelnou a hudobnou zložkou opery.

Archangelo CORELLI

Alessandro SCARLATTI

Domenico SCARLATTI (1685-1757) -syn A. Scarlattiho

Antonio VIVALDI (1678-1741)

Nemecko:

Johannes PACHELBEL (ukážka- Kánon D dur)

Diettrich BUXTEHUDE- dánsky skladateľ pôsobiaci v Nemecku. Organista. Vzor mladého J.S.Bacha. V tom čase požíval veľkú slávu.

Georg Philipp TELEMANN- nemecký skladateľ, v tom čase považovaný za najslávnejšieho v Nemecku.

Johann Sebastian BACH (1685-1750)

Anglicko:

Henry PURCELL- anglický dvorný skladateľ.

Georg Fridrich HAENDEL(1685-1759)

Francúzsko: 

Jean Battiste LULLY- francúzsky dvorný skladateľ.

Jean Philippe RAMEAU- francúzsky dvorný skladateľ.

Francois COUPERIN- francúzsky dvorný skladateľ, clavesinista(francúzske čembalo) a učiteľ.

 

Späť