Hudba v období romantizmu

Súvisí so spoločenskými zmenami, ktoré odštartovala Veľká francúzska revolúcia (1789). Istý čas trvalo, kým sa pomery ukľudnili (Napoleonovevojny). Mocné postavenie šľachty tak postupne upadá a zaniká (ako kde, vo Francúzsku revolucionári popravili kráľa s manželkou, v Rakúsko-Uhorsku trvá monarchia do konca 1. svetovej vojny) a nastupuje mocná vrstva mešťanov, ale tiež podnikateľov- vznik fabrík. Uplatňujú sa nové vynálezy- parný stroj (lode-parníky, železnica), fotografovanie, vznik spaľovacích motorov, vynález elektriny.

Pre romantizmus je typický individuálny (na pocitoch založený) prístup k vnímaniu okolitého sveta (aj hudby). Na city dobre pôsobia viaceré vplyvy: emotívny príbeh, exotické krajiny, mýty a príbehy z minulosti, výrazné osobnosti (virtuózi, škandály, zvláštne životné osudy)

V hudbe sa romantizmus prejavoval v období 1820-1950

Môžeme ho rozdeliť na niekoľko etáp.

Ranný romantizmus 1820-1850

-Prevaha menších hudobných foriem- piesne, tance, klavírne skladby

-Zavádza citovosť do hudby

-Zavádza programový obsah skladieb

-S niekoľkými výnimkami nadväzuje a čerpá z klasicizmu

Vrcholný romantizmus 1850-1900

Klasicizujúci romantizmus pokračuje v línii od klasicizmu, cez ranný romantizmus. Pridŕža sa zažitých pravidiel, hoci nie tak prísne. Hlavný predstaviteľ Johannes Brahms.

Novoromantizmus (Neoromantizmus) zavádza nové pravidlá (prípadne výrazne nedodržiava tie zaužívané) v harmónii, rytmike, formovej výstavbe skladby, zvukovému vyjadrovaniu (zmeny v zložení orchestra, nové nástroje a zvukové efekty). Hlavný predstaviteľ Richard Wagner.

V tomto období je typická národná hudba, operná tvorba a vznik populárnej hudby (rozdelenie dovtedy všeobecne populárnej na vážnu a populárnu). Na vyjadrenie obsahu skladatelia používajú prostriedky novoromantizmu, alebo klasicizujúceho romantizmu. Väčšina skladateľov nie je jednoznačne vyhranená, často oba štýly kombinuje, alebo v jednotlivých skladbách strieda.

Neskorý romantizmus (do 1950)

Je pokračovaním vrcholného romantizmu. Okolo roku 1900 však vzniká nový hudobný štýl Impresionizmus a následne ďalšie. Romantizmus je tak v 20. storočí len jedným z viacerých hudobných smerov. Občas niečo prevezme z modernejších štýlov, v princípe však nezavádza nič nové. Naďalej má však dostatočné uznanie u publika a zastúpenie u skladateľov (niektorí ho kombinujú, alebo striedajú s inými hudobnými smermi).