Part a partitúra
Žiaci tretieho ročníka sú už v ovládaní svojho nástroja pomerne šikovní a zvyčajne hrávajú v rôznych menších, alebo väčších zoskupeniach. Pri spoločnom hraní hraní je dôležité, aby jeden druhého "nemýlil", ale dopĺňal. Hovoríme, že si vedia "udržať svoj hlas", teda vlastnú melódiu. (Zo začiatku hrajú rovnaké melódie, aby ľahšie postrehli prípadnú chybu) Ako to? Veď skladba má predsa jednu melódiu, alebo nie? Nuž, okrem hlavnej melódie- vedúceho hlasu takmer všetky skladby obsahujú aj ďalšie "pomocné" melódie, tzv. druhý, tretí, štvrtý..... hlas, alebo akordický sprievod. My už vieme, že okrem tónov znejúcich po sebe = MELÓDIA sú v hudbe dôležité aj tóny znejúce spolu = HARMÓNIA. Ak sú tie tóny dva, hovoríme o intervale, ak tri alebo viac, hovoríme o akordoch. (Pre zopakovanie si pozri učivo z druhého ročníka)
V treťom ročníku sme sa učili o rôznych hudobných nástrojoch. Niektoré dokážu zahrať naraz aj viac tónov, hovoríme o nich, že sú AKORDICKÉ, iné môžu hrať v jednej chvíli iba jeden tón, o týchto hovoríme, že sú MELODICKÉ. Aj človek dokáže zaspievať v jednej chvíli iba jeden tón. Učili sme sa aj o rôznych zoskupeniach nástrojov, alebo spevákov (komorné skupiny, orchester, zbor). A tu si treba všimnúť, že jednotliví hudobníci (alebo speváci) hrajú každý akoby inú melódiu (teda hlas), ktoré spoločne vytvárajú súzvuky, teda HARMÓNIU.
Zo začiatku ste sa učili hrať len jednu melódiu, preto vaše noty mohli vyzerať takto.
Vidíme, že v zápise skladby s názvom Ao único určenej pre altsaxofón = altový saxofón (Sax alto) je 10 notových osnov, ktoré sa hrajú postupne (pozor na opakovania), teda je tam 10 riadkov (aj keď s opakovaním ich v skutočnosti zahráme viac). Prvé dva (takmer tri) takty tvorí pomlčka, teda ticho. Pravdepodobne hrá vtedy iný nástroj, ma však nevieme, čo hrá.
Poznámka: Nabudúce si vysvetlíme, v akej tónine nástroj znie. V predznamenaní síce vidíme tri krížiky (fis, cis, gis), čo nám našepkáva, že by to malo byť v tónine A dur, ale altsaxofón je ladení Es (Sax alto mi b ), teda znie o malú terciu vyššie ako je notový zápis. Hoci je notový zápis v A dure, znie o malú terciu vyššie, teda v C dure. Hovoríme, že nástroj melódiu TRANSPONOVAL.
Viacerí z vás hrajú na akordeóne, klavíri, alebo keyboarde (kde hrá každá ruka iné tóny), kde vaše noty môžu vyzerať takto:
Vidíme, že v zápise skladby (s názvom TU) jednej známej speváčky (Shakira) je na prvej strane osem notových osnov. Tie sú spojené po dve pomocou čiary na ich začiatku, aj taktové čiary prechádzajú cez obidve osnovy. Nebudú sa teda hrať postupne, ale vždy po dvojici notových osnov. V ukážke sú teda ŠTYRI riadky. Noty zapísané v hornej osnove hráme pravou rukou, noty zapísané v spodnej osnove hráme ľavou rukou. Takto ľahko dokážeme zistiť, ktoré noty sú pre pravú ruku a ktoré pre ľavú. (niekedy sa použije výnimka označená vlastnou značkou)
Zložená zátvorka (svorka) na začiatku sa vola AKOLÁDA (nie čokoláda) a označuje, že obidve osnovy patria tomu istému nástroju.
Podobným spôsobom môžeme zapísať skladbu pre viacerých hudobníkov alebo spevákov, pričom presne vieme, ktoré tóny bude hrať/spievať každý zo zúčastnených bez toho, aby sa im "pomiešali".
Táto ukážka je určená pre päť speváckych hlasov (prvý soprán-S1, druhý soprán- S2, Alt- A, Tenor- T, Bas- B) a sprievod klávesového nástroja - Kb (Keyboard). Všetky osnovy sú spojené čiarou na začiatku, na obrázku je teda JEDEN riadok- všetky hlasy znejú naraz. Päť osnov pre spevácke hlasy sú navyše spojené hrubou čiarou, pretože spevácke hlasy tvoria jednu skupinu (speváci) a klávesový nástroj používa akoládu.
Číslo 99 na začiatku znamená, že sa jedná 99-ty takt, teda na obrázku je úryvok 99-103 taktu skladby. Soprán 1 v takte 102 a soprán 2 v taktoch 102-103 majú pomlčku. Napriek tomu vieme, aké tóny znejú v podaní ostatných účastníkov.
Veľké hudobné zoskupenia (telesá)- orchestre bývajú tiež delené na skupiny. Do jedného riadka tak podľa potreby môžu byť spojené všetky osnovy na jednej strane teda bude JEDEN riadok.
Ukážka rukopisu českého skladateľa Antonína Dvořáka (1841-1904) začiatku symfónie č. 3 Es dur, Opus (dielo) č. 10. (po kliknutí sa spustí zvuková ukážka) Zaujímavé je, že v samotnom rukopise je symfónia (skladba pre orchester) označená poradovým číslom 2 (II.), tá však vznikla skôra má poradové číslo 4. (Opus 4)
Sekcia (skupina) drevených dychových nástrojov
Flauta 1 (Flauto primo-pmo)
Flauta 2 (Flauto secondo)
Hoboje (Oboi)
Anglický roh (Corno englaise)
B-Klarinet (Clarinetti B)
Fagoty (Fagotti)
Sekcia (skupina) lesných rohov
Lesné rohy 1 a 2 (Corni 1,2)- používajú spoločnú notovú osnovu. Roh č. 1 hrá vrchný tón, roh č. 2 hrá spodný tón
Lesné rohy 3 a 4 (Corni 3,4) Používajú spoločnú notovú osnovu.
Sekcia plechových dychových nástrojov
Trúbky (Trombi)
Pozauny (Tromboni)- altová, tenorová, basová
Timpány= Kotly (Timpani B Es) Sú to síce bicie nástroje, ale svojou povahou dopĺňajú dychové- udávajú rytmus. B, Es sú tóny, na ktoré majú byť naladené- pamätáš si, že timpany/kotly sa ako jediný blanozvučný nástroj dajú preladiť?
Sekcia sláčikových nástrojov
Husle 1 (Violino primo-pmo)
Husle 2 (Violino secondo-2do)
Viola
Violončelo
Kontrabas (Basso)
ZHRNUTIE
Partitúra je zápis skladby pre hudobné teleso (zoskupenie), kedy každý nástroj má svoj part (časť partitúry) vymedzený jednou (alebo viacerými) notovými osnovami s príslušným označením. Vytvára ju hudobný skladateľ (prípadne upravovateľ=aranžér), ktorý tak zároveň určí, ktoré nástroje budú v skladbe znieť a aké tóny budú jednotlivé nástroje hrať. Pri vystúpení (koncerte) ju používa dirigent, ktorý svojimi gestami (pohybom rúk) určuje nielen tempo a silu hrania, ale aj nástupy a prestávky jednotlivých nástrojov, alebo skupín nástrojov.
Celkový súzvuk vznikne ich kombináciou.
Part je zápis skladby pre jeden nástroj zoskupenia. Nie je vňom vidieť, čo hrajú ostatné nástroje. Pri vystúpení má každý člen zoskupenia svoj vlastný part. V prípade jednoduchších partitúr môžu členovia používať partitúru, alebo jej časť (sekciu), napríklad speváci môžu vidieť party ostatných hlasov.