Romantizmus- znaky

Romantizmus ako umelecký sloh sa v hudbe prejavoval najmä v 19. storočí. Konkrétnejšie v období 1820-1900. Ako neskorý, či doznievajúci však pretrval do polovice 20. storočia. Nie však už ako hlavný umelecký prúd, ale popri iných, modernejších prúdoch.

V spoločensko-politickom živote stojí za vznikom romantizmu zmena politického zriadenia (koniec feudalizmu)- vznik republiky (a podnikania). (V Rakúskom cisárstve bolo za čias Jozefa II. zrušené nevoľníctvo, v polovici 19. stor. aj poddanstvo. ) Koncom 18. stor vypukla Veľká francúzska revolúcia, ktorá síce zrušila feudalizmus radikálnym spôsobom a nastolila republiku, ale zvrhla sa do celkového chaosu. Z toho vzišlo vojnové ťaženie Napoleona Bonaparta a situácia sa ukľudnila až v druhom desaťročí 19. stor. Došlo k zjednoteniu Nemecka (Bismarck) a Talianska (Garibaldi).

V oblasti techniky došlo k pokroku najmä zásluhou parného stroja - lode, železnica a tým k rozmachu cestovania na väčšie vzdialenosti. V oblasti kultúry došlo vďaka zvýšeniu gramotnosti (v Rakúskom cisárstve zaviedla Mária Terézia povinnú šk. dochádzku) k jednoduchšej informovateľnosti obyvateľstva, ale tiež k možnosti podnikania s tlačovinami- novinami. 

Slobodní občania mohli navštevovať podujatia podľa vlastného výberu (časových a finančných možností), teda aj tu bola možnosť pre podnikanie. 

V oblasti hudby sa romantizmus prejavuje najmä 

• Citovou zložkou v dielach. Citovosť (pocity, dojmy, nálady) je hlavný obsah v romantizme. Na jej vyjadrenie umelci používali zložitejšie harmonické (akordické) postupy, komplikovanejšie rytmy, ale tiež nové hudobné farby získané netradičnou kombináciou hud. nástrojov, príp. zavedením nových nástrojov (harmónium, saxofón) a hudobných strojov- efektov.
• Programovou hudbou- hudba okrem vyjadrenia samej seba (absolútna hudba) sa stáva nosičom vyjadrenia citovej zložky, obrazu, príbehu, deja.(spojením s neskoršími výdobytkami techniky, kinom a televíziou, pretrvala dodnes ako filmová hudba) Ak je takýto obsah spojený s konkrétnym národom, krajinou, nazýva sa národná hudba.
• Slobodou a nezávislosťou umelcov od svojich zamestnávateľov. Tento jav sa vyskytoval už skôr (Mozart, Beethoven), ale nebol pravidlom. Zánikom šľachty (jej zvrchovaného postavenia) zaniklo aj jej postavenie voči umelcom ako služobníkom. Vzťah nadriadený-podriadený však pretrváva dodnes v podobe zamestnávateľ-zamestnanec. Úplná nezávislosť je značne neistým živobytím. Niektorí umelci sa stali slávnymi a obľúbenými u divákov, mnohí však žili v chudobe a nezriedka viedli nezvyčajný štýl života.
• Zmenou postoja k nevyhnutnosti formálneho vzdelania. Súvisí to so spomenutou slobodou. Smerodajným sa stáva úspech u publika. Oficiálne (školské) vzdelanie môže napomôcť vyššej profesionalite. Samo o sebe však nie je nevyhnutné a umelec môže svoje schopnosti získať aj iným spôsobom, napr. samoštúdiom, alebo vzdelaním mimo oficiálne inštitúcie. Súvisí to s dostupnosťou tlačených publikácií. Značný vplyv na úspech má hudobná kritika, teda ústne, či tlačou šírené hodnotenie umelca.