Klasicizmus- znaky

Klasicizmus je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe prejavoval približne v rokoch 1730-1820. Hoci za koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie jeho vrcholnej tvorby prekrýva s tzv. galantným štýlom (v iných umeleckých odvetviach nazývané tiež rokoko) a najmä nastupujúca mladá generácia hudobníkov prinášala nový štýl hudby, ktorý sa dá charakterizovať ako 1: zjednodušenie barokovej prezdobenosti a komplikovanosti a 2: ustálenie pravidiel (týkajúcich sa viacerých oblastí v hudbe).

Konkrétne znaky hudobného klasicizmu:

• Reforma opery: 
  1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita na d           hereckou zložkou.)
  2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa). (V baroku prevažovali antické námety- drámy a tragédie)
• Oratórium začalo používať aj svetské námety- napr. J. Haydn- Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou chrámovou skladbou. Neskôr  si zachovalo iba vonkajšie znaky- viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky.
• Hromadné používanie klavíra- jeho predchodca bolo čembalo, ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- úderový).
• Zavedenie postupnej dynamiky- teda crescendo a desrescendo. Predtým sa uplatňovala tzv. terasovitá dynamika (skoková), teda náhle zmeny sily zvuku. Táto zmena sa začala uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic). 
• Ustálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov. Základ tvoriili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové nástroje a zvýšil počet členov. V baroku sa hudobné nástroje presne neurčovali- obsadenie bolo vždy podľa toho, akí hudobníci boli k dispozícii.
• Povýšenie komornej hudby na koncertnú úroveň- najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot). Predtým boli komorné skupiny používané prevažne v domácom, alebo amatérskom muzicírovaní.
• Nadvláda homofónie- jedna vedúca melódia sprevádzaná akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia (motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby.

TYPICKÉ HUDOBNÉ FORMY

• Symfónia- Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej sinfonie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla. V iných oblastiach sa ešte dlho komponovali trojčasťové symfónie podľa barokovej schémy R-P-R. (C. Ph. E. Bach, v detstve aj W. A. Mozart). Ukážka
• Sonáta- Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných (charakter, tónina, tempo) melódiach- témach, v rozvedení sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu. V baroku nebol určený počet častí (hoci často bývali tri), takisto existovali sonáty pre rôzny počet sólových nástrojov, napr. triová sonáta- 2 nástroje + BC. Ukážka
• Cyklická sonátová forma- rozsiahla (prevažne klavírna) skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta tvorí jej prvú časť.
• Sólový koncert- vznikol z barokového concerta grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom orchestra. Ukážka
• Rondo- Cyklická skladba založená na opakovanom viac násobnom návrate hlavnej myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo odlišnými časťami- kupletmi.
• Variácie- Viacčasťová skladba založená na (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom zopakovaní pôvodnej témy. Ukážka
• Divertimento, Serenáda - voľnejšie (bez prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy. Ukážka
•