Klasicizmus- znaky

19.03.2012 16:42

 

Klasicizmus je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe prejavoval približne v rokoch 1730-1820. Hoci za koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie jeho vrcholnej tvorby prekrýva s tzv. galantným štýlom (v iných umeleckých odvetviach nazývané tiež rokoko) a najmä nastupujúca mladá generácia hudobníkov prinášala nový štýl hudby, ktorý sa dá charakterizovať ako 1: zjednodušenie barokovej prezdobenosti a komplikovanosti a 2: ustálenie pravidiel (týkajúcich sa viacerých oblastí v hudbe).

Konkrétne znaky hudobného klasicizmu:

  • Reforma opery: 
    1: Ch. W. Gluck- zrovnoprávnenie hudobnej a dramatickej zložky opery. (V baroku začala značne prevažovať hudobná virtuozita na d           hereckou zložkou.)
    2: G. B. Pergolessi- vznik komickej opery (opera buffa). (V baroku prevažovali antické námety- drámy a tragédie)
  • Oratórium začalo používať aj svetské námety- napr. J. Haydn- Štvoro ročných období. V baroku bolo oratórium typickou chrámovou skladbou. Neskôr  si zachovalo iba vonkajšie znaky- viacčasťové vokálno-inštrumentálne dielo bez dramatickej zložky.
  • Hromadné používanie klavíra- jeho predchodca bolo čembalo, ale neumožňovalo postupnú dynamiku. Bol to tiež klávesový nástroj, ale fungoval na princípe brnkacieho nástroja (klavír- úderový).
  • Zavedenie postupnej dynamiky- teda crescendo a desrescendo. Predtým sa uplatňovala tzv. terasovitá dynamika (skoková), teda náhle zmeny sily zvuku. Táto zmena sa začala uplatňovať v Mannheimskej škole (J. V. Stamic). 
  • Ustálenie zloženia orchestra- zvyčajne 30-40 členov. Základ tvoriili sláčikové a drevené dychové nástroje. Z plechových len trúbky a lesné rohy, z bicích len kotly. L. van Beethoven (prechod k romantizmu) rozšíril orchester o nové nástroje a zvýšil počet členov. V baroku sa hudobné nástroje presne neurčovali- obsadenie bolo vždy podľa toho, akí hudobníci boli k dispozícii.
  • Povýšenie komornej hudby na koncertnú úroveň- najmä sláčikové kvarteto (1+2 husle, viola, violončelo) a dychové kvinteto (priečna flauta, hoboj, klarinet, lesný roh, fagot). Predtým boli komorné skupiny používané prevažne v domácom, alebo amatérskom muzicírovaní.
  • Nadvláda homofónie- jedna vedúca melódia sprevádzaná akordmi prevažne založenými na hlavných harm. funkciách (T, S, D), prípadne s prechodmi do príbuzných tónin (Paralelená, Rovnomenná, Dominantá, Subdominantná). Melódia (prevažne sviežeho charakteru a zreteľného členenia (motív, fráza, veta)) je hlavným nositeľom obsahu skladby.

TYPICKÉ HUDOBNÉ FORMY

  • Symfónia- Orchestrálna skladba. Vznikla z talianskej sinfonie. V Mannheimskej škole zavedené pravidlá: 4 časti- Rýchla, Pomalá, Tanečná, Rýchla. V iných oblastiach sa ešte dlho komponovali trojčasťové symfónie podľa barokovej schémy R-P-R. (C. Ph. E. Bach, v detstve aj W. A. Mozart). Ukážka
  • Sonáta- Skladba pre sólový nástroj, najčastejšie klavír, alebo husle so sprievodom klavíra (ale aj violončelo, hoboj a iné). Pravidlo 3 častí: Expozícia- Rozvedenie- Repríza, pričom expozícia je založená na dvoch navzájom kontrastných (charakter, tónina, tempo) melódiach- témach, v rozvedení sa jedna, alebo obidve témy spracúvajú a v repríze sa zopakuje expozícia, avšak bez kontrastu. V baroku nebol určený počet častí (hoci často bývali tri), takisto existovali sonáty pre rôzny počet sólových nástrojov, napr. triová sonáta- 2 nástroje + BC. Ukážka
  • Cyklická sonátová forma- rozsiahla (prevažne klavírna) skladba. Má rovnaké časti, ako symfónia. Samotná sonáta tvorí jej prvú časť.
  • Sólový koncert- vznikol z barokového concerta grossa. Skladba pre sólový nástroj (najčastejšie husle, klavír, trúbka, violončelo) so sprievodom orchestra. Ukážka
  • Rondo- Cyklická skladba založená na opakovanom viac násobnom návrate hlavnej myšlienky- témy po jej striedaní s charakterovo odlišnými časťami- kupletmi.
  • Variácie- Viacčasťová skladba založená na (zvyčajne) úvodnom predvedení témy, jej následnom viacnásobnom predvedení v zmenenej podobe (variácie- tempo, tónina, rytmus, presun melódie do iného hlasu, ....) a záverečnom zopakovaní pôvodnej témy. Ukážka
  • Divertimento, Serenáda - voľnejšie (bez prísnych pravidiel, nie pomalšie) formy. Ukážka
  •  

 

Dejiny hudby

Česká národná hudba

18.05.2016 10:29

Hudobné štýly 20. storočia

02.04.2012 17:30
Od najstarších čias až do romantizmu sa historické epochy zoraďujú postupne, hoci je zrejmé že vždy existoval určitý presah medzi jednotlivými umeleckými slohmi spôsobený tým, že nový sloh spravidla prináša nastupujúca mladá generácia umelcov, zatiaľ čo dožívajúca generácia autorov, ale aj...

Vývoj Populárnej hudby 20. storočia

19.03.2012 17:09
Populárna hudba (treba vedieť, že ide o modernú hudbu v konkrétnom období, nielen v súčasnosti) má pôvod prevažne v USA. K európskym žánrom patrí najmä opereta, šansón a niektoré vedúce kapely rockovej hudby, napr. Beattles. Z iných zdrojov čerpá napr. Reggae (Karibská oblasť). Teda pokiaľ nie je...

Klasicizmus- znaky

19.03.2012 16:42
  Klasicizmus je umelecký sloh, ktorý sa v hudbe prejavoval približne v rokoch 1730-1820. Hoci za koniec baroka je považovaná až smrť J. S. Bacha (1750), je nutné si uvedomiť, že bol v svojej dobe považovaný za nemoderného, pretože sa obdobie jeho vrcholnej tvorby prekrýva s...